V roku 2003 pribudol do environmentálneho kalendára nový sviatok – medzinárodný deň hôr. Bol vyhlásený 11. decembra na Valnom zhromaždení OSN. Jeho poslaním je upriamiť pozornosť verejnosti na život v horách, na zachovanie trvalo udržateľného rozvoja v horskom prostredí, na potrebu vytvárania partnerských združení a iniciatív zameraných na zlepšenie života ľudí žijúcich v údoliach hôr či na náhorných planinách.
Podľa slovníka (Slovník slovenského jazyka) je slovo hora definovaná ako väčšia plochasúvisle porastená stromami, les, tiež ako väčšia vyvýšenina nad rovinou, kopec, vrch, obyčajne porastený stromami. Viac hôr-vyvýšením-vrchov na jednom mieste vytvára pohorie.
Medzi najrozsiahlejšie, najdlhšie, najčlenitejšie, najzakrivenejšie európske hory-masívy–systémy-sústavy patria Karpaty. V dĺžke približne 1 400 km zaberajú asi 210 000 km2. Sú súčasťou Alpsko-himalajskej sústavy. Na západe karpatský oblúk hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi. V porovnaní s Alpami sú karpatské hory nižšie, ich najvyšším bodom je tatranský Gerlachovský štít s výškou 2 654,4 m n.m. Karpatami so svojím jedinečným prírodným bohatstvom, vysokou biodiverzitou, významnou ekologickou hodnotou sa pýši sedem krajín: Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina.
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Geografia_Slovenska, https://www.pinterest.cl/pin/441282463472714721/
Okolo 90 % územia Karpát je v úmorí Čierneho mora, prevažná väčšina riek patrí do povodia Dunaja, na východe a na Ukrajine do povodia Dnestra. Do Baltského mora vtekajú rieky severnej časti Karpát. Špecifikom vysokohorských pásiem sú horské jazerá – plesá. Karpaty sú tvorené geologickými jednotkami – vnútornými a vonkajšími Karpatmi, ktoré sú odlišné z hľadiska geologického vývoja. Územie národného parku Poloniny je súčasťou subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty.
Foto: Pohľad z Polonín na Tatry, autor: Jozef Blaško st.
NP Poloniny sú jedným z 23 slovenských veľkoplošných chránených území (9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, spolu pokrývajú 23 % územia krajiny). Až 21 z nich sú späté s Karpatami, sú súčasťou Karpatskej sústavy chránených území (CNPA – Carpathian Network of Protected Areas).
Foto: Zimné poloninské lúky na Ďurkovci, autor: Jozef Blaško
Sviatok hôr sme si pripomenuli spolu s učiteľmi a žiakmi ZŠ Komenského v Snine. Našimi poslucháčmi boli tí najmenší školáci – prváci a druháci. Na pripravených mapkách sme spoločne skúmali, aké rozsiahle je karpatské pohorie, kde sa nachádza naše Slovensko, kde sú Poloniny-územie, ktorého sme súčasťou. Ďalšie aktivity boli zamerané na život v lesnom ekosystéme, na jeho fungovanie počas prichádzajúcej zimy, na správanie sa jednotlivých druhov živočíchov, na poznávanie ich pobytových znakov v prírode. Rozprávanie sme oživili hrou na stromy, počas ktorej sme si pripomenuli jednotlivé časti drevín, ich rozdelenie, poznávanie podľa listov i plodov prostredníctvom ukážok prírodnín. V realizovanom programe zaujala aktivita s využitím maľovaného plátna stromu, na ktoré žiaci umiestňovali obrázky živočíchov. Pri každom zvieratku sa diskutovalo: čím sa živí, ako sa správa v zime a pod. K obrázkom živočíchov sa priraďovali prírodniny (pierka, preparáty, rôzne časti živočíchov). Medzi pobytové znaky zvierat patria stopy, dobre viditeľné predovšetkým v blate a snehu. Rozdelení do skupín sme ich priraďovali k príslušným obrázkom živočíchov. Na pamiatku si každé dieťa vyrobilo-opečiatkovalo list so zvolenými stopami. Téma Medzinárodného dňa hôr bude rezonovať aj počas ďalších stretnutí so žiakmi ZŠ Budovateľská v Snine v priebehu decembra.
ib