Dňa 4.12.2023 sme spustili na našom facebookovom profile hlasovanie s názvom: „Hľadáme Sedem divov Polonín„– sedem najkrajších a najzaujímavejších miest, lokalít, prvkov v území Národného parku Poloniny. Boli by sme radi, keby ste nám pri tom pomohli.

Zapojiť sa je jednoduché, stačí splniť tieto podmienky:

• kliknite na tento odkaz 
• trom lokalitám/miestam/prvkom dajte svoj like
• vložte pod príspevok komentár (stačí číselné označenie) troch lokalít/miest/prvkov, ktorým ste dali svoj like

Zo všetkých zúčastnených vylosujeme piatich, ktorí získajú zaujímavé ceny:

1. cena – 2-dňový pobyt v IS Nová Sedlica pre 2-4 člennú rodinu
2. cena – rodinná exkurzia do pralesa Havešová so sprievodcom
3. cena – bezplatný vstup na mestskú plaváreň pre 2 osoby
4. cena – balíček upomienkových predmetov S-NP Poloniny, OOCR Horný Zemplín, Nadácie Aevis, Mesta Snina
5. cena – balíček upomienkových predmetov S-NP Poloniny, OOCR Horný Zemplín, Nadácie Aevis, Mesta Snina

Verejné hlasovanie potrvá od 4.12. 2023 do 31.12.2023.

Zoznam všetkých divov Polonín:

1. Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva, na území Národného parku Poloniny tvorené komponentmi Havešová, Stužica, Rožok, Udava
2. Kremenec – najvýchodnejšie slovenské miesto, miesto stretávania troch hraníc, najvyšší bod národného parku
3. Jarabá skala/Riaba skala – skalný zosuv a vyhliadkové miesto na slovensko-poľskej hranici
4. Ďurkovec s fenoménom poloninských lúk na slovensko-poľskej hranici
5. Tri studničky – pútnické miesto zjavenia Bohorodičky pri obci Runina s kaplnkou a zvonicou
6. Vojnový cintorín Hodošík – najvyššie položený cintorín z I. svetovej vojny na Slovensku
7. Lokalita Grófske chyžky s lúkou Medovej baby, Leopoldinou poľovníckou chatou i rybníkom Na mlákach
8. Vodárenská nádrž Starina a vrch Gazdoráň
9. Zubor hrivnatý a jeho návrat do voľnej prírody karpatských lesov
10. Pseudokrasové jaskyne – Ďakova a Pustajova – v horskom masíve Stinská
11. Židovský cintorín v obci Topoľa –najväčší židovský cintorín v národnom parku
12. Drevené chrámy – unikátne sakrálne stavby
13. Park tmavej oblohy s najžiarivejšou oblohou a symbolické miesta, ktoré ho pripomínajú
14. Skit – pravoslávna kaplnka na hore Horb v Uličskom Krivom
15. Atraktívne miesta v Uliči – minigaléria drevených kostolíkov, oddychovo-náučný areál Dvere do Polonín, drevené sochy v parku
16. Domček deduška Večerníčka v Novej Sedlici
17. Betlehemské zvyky v obci Topoľa – zachovalé tradície miestneho obyvateľstva
18. Trojrozmerný model meteoroidu v Zboji – symbolické miesto pripomínajúce pád najväčšieho kamenného meteoritu na svete
19. Krypta z I. sv. vojny v Osadnom s ostatkami vojakov padlých v prvej svetovej vojne
20. Arpádova línia v Uliči – zachovalé pozostatky obrannej línie z druhej svetovej vojny
21. Porta Rusica (Via Rusica) – stará obchodná cesta vedúca cez Ruské sedlo

Karpatské bukové pralesy zapísané do zoznamu svetového prírodného dedičstva, na území Národného parku Poloniny tvorené komponentmi Havešová, Stužica, Rožok, Udava

Unikátne staré lesy, ktoré boli v roku 2007 spolu s lokalitou v CHKO Vihorlat a ďalšími 6 komponentmi na Ukrajine zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy. Cezhraničné dedičstvo sa postupne rozrástlo, dnes je tvorené lokalitami v 18 európskych krajinách pod názvom Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Poloninské pralesy na svetovej úrovni reprezentujú lokality Stužica, Havešová, Rožok a Udava.

Kremenec – najvýchodnejšie slovenské miesto, miesto stretávania troch hraníc, najvyšší bod národného parku

Najvyšší bod Národného parku Poloniny s výškou 1210 m n. m.  a súčasne aj najvýchodnejší bod Slovenska. Na vrchu je osadený žulový hraničný stĺp, monument v tvare trojbokého hranolu, ktorý je symbolom stretu hraníc troch štátov (Slovensko, Poľsko, Ukrajina). Značená trasa vedúca na Kremenec z obce Nová Sedlica je najstaršou turistickou trasou v Poloninách. Vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – najväčší slovenský prales.

Jarabá skala/Riaba skala – skalný zosuv a vyhliadkové miesto na slovensko-poľskej hranici

Tretí najvyšší vrch Polonín (1 167 m n. m.)  poskytuje najkrajšie výhľady. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni. Vyhliadková plošina je umiestnená nad skalnou stenou, ktorá vznikla odtrhnutím horského svahu a vytvorila unikátnu ukážku flyšových sedimentov tvorených predovšetkým pieskovcom a ílovcom. Riaba skala je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala.

Ďurkovec s fenoménom poloninských lúk na slovensko-poľskej hranici

Vrch Polonín na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni poskytuje nádherné panoramatické výhľady nielen na slovenské vrchy, ale aj na poľské Bieščady a ukrajinské Poloniny. Ďurkovec sa nachádza v pásme horských lúk – polonín, od ktorých je odvodený názov národného parku. Je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala.

Tri studničky – pútnické miesto zjavenia Bohorodičky pri obci Runina s kaplnkou a zvonicou

Na tajomnom pútnickom mieste pri dedine Runina sa údajne v roku 1927 miestnemu chlapcovi zjavila Panna Mária. V blízkosti studničiek v roku 2012 bola vybudovaná kaplnka a neskôr aj zvonica. Lokalita je situovaná v krásnom prostredí pod slovensko-poľským hrebeňom. Tradíciou sa stali púte veriacich na túto lokalitu.

Vojnový cintorín Hodošík – najvyššie položený cintorín z I. svetovej vojny na Slovensku

Karpatský oblúk mal v histórii strategicky významné postavenie. Počas I. i II. svetovej vojny tu prebiehali ťažké vojenské operácie, v ktorých položilo svoje životy mnoho vojakov. Nemými svedkami bojov počas I. svetovej vojny sú vojnové cintoríny. Prvenstvo medzi nimi má cintorín na vrchu Hodošík v masíve Kučalatá, ktorý je najvyššie položeným cintorínom z I. svetovej vojny na Slovensku. V nadmorskej výške 885 m n. m. je pochovaných 668 vojakov.

Lokalita Grófske chyžky s lúkou Medovej baby, Leopoldinou poľovníckou chatou i rybníkom Na mlákach

Atraktívna lokalita sa nachádza v najkrajšej doline národného parku – v doline Zbojského potoka prameniaceho pod Jarabou (Riabou) skalou. Súčasťou lokality je Lúka Medovej baby nazvaná po Žofii Maťašovskej, ktorá tu žila so svojou rodinou v rokoch 1928 až 1950 a preslávila sa výrobou kvalitného medu. Jej život symbolizuje 7 metrová drevená plastika. Neďaleko sa nachádza Leopoldina poľovnícka chata pomenovaná po grófke Leopoldine Serényi – poslednej vlastníčke tunajších lesov. Príjemné prostredie umocňuje neďaleký rybník Na mlákach.

Vodárenská nádrž Starina a vrch Gazdoráň

Vodárenská nádrž Starina je svojim objemom 59,8 mil. m³  vody najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe. Vybudovaná bola na rieke Cirocha v rokoch 1981-87. Zaberá 240 ha, výška hrádze je 50 m. Pitnou vodou zásobuje viac ako 320 000 obyvateľov. Z dôvodu jej výstavby bolo vysídlených 7 obcí. Názov nesie podľa Stariny, ktorá bola ako jediná zatopená. Nad vodnou hladinou sa týči majestátny vrch  Gazdoráň s nádhernými výhľadmi. V roku 2022 bol sprístupnený novou turistickou trasou.

Zubor hrivnatý a jeho návrat do voľnej prírody karpatských lesov

V súčasnosti je Národný park Poloniny jediným územím na Slovensku, kde vo voľnej prírode žije zubor hrivnatý – najväčší európsky suchozemský cicavec. Do karpatských lesov vo vysídlenej časti národného parku sa vrátil v roku 2004. V súčasnosti sa v území pohybuje približne 70 jedincov.

Pseudokrasové jaskyne – Ďakova a Pustajova – v horskom masíve Stinská

V dôsledku tektonických porúch, veternej a vodnej erózie vznikli na území Národného parku Poloniny pseudokrasové jaskyne – nekrasové jaskyne bez kvapľovej výzdoby. Doteraz bolo objavených 6 jaskýň. Väčšina z nich je sústredená v masíve Stinská, ktorým prechádza slovensko – ukrajinská štátna hranica. Najznámejšie z nich sú dve jaskyne: Ďakova, ktorá je najdlhšia (126, 5 m) a Pustajova, ktorá nesie meno po rodákovi zo Zboja Michalovi Pustajovi, najtalentovanejšom rozprávkárovi Polonín.

Židovský cintorín v obci Topoľa –najväčší židovský cintorín v národnom parku

Na území Národného parku Poloniny sa nachádza viacero židovských cintorínov, ale najväčší z nich je v obci Topoľa. V okrese Snina je to druhý najväčší cintorín. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a ako jediný z cintorínov v regióne mal v minulosti výraznú kamennú ohradu. Nachádza sa tu 59 náhrobných kameňov.

Drevené chrámy – unikátne sakrálne stavby

Jedinečné sakrálne stavby vypovedajúce nielen o duchovnom živote, ale aj o zručnosti a originalite miestnych ľudí. V územnej pôsobnosti národného parku sa zachovali v obciach Jalová, Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Ruský Potok, Topoľa, Uličské Krivé a Šmigovec. Všetky sú zapísané v Zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Najstarší chrám sa nachádza v Topoli, pochádza z II. polovice 17. storočia.

Park tmavej oblohy Poloniny a symbolické miesta, ktoré ho pripomínajú

Najtmavšie miesto na Slovensku, s minimálnym svetelným znečistením a s vynikajúcimi podmienkami na pozorovanie nočnej oblohy, ktoré sa stalo v roku 2010 prvým parkom tmavej oblohy na Slovensku. Ponúka najžiarivejšiu oblohu s dobre viditeľnou Mliečnou cestou. Jeho súčasťou je astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Parku tmavej oblohy Poloniny je venovaný náučný chodník v Novej Sedlici. Symbolicky ho pripomína model asteroidu v Uliči.

Skit – pravoslávna kaplnka na hore Horb v Uličskom Krivom

Trojposchodová kaplnka postavená podľa vzoru gréckych atoských mníchov – jediná v území národného parku. Postavil ju otec Ignatij, vlastným menom Ján Čokina, s pomocou miestnych obyvateľov, keď sa vrátil do rodnej obce Uličské Krivé po svojej aktívnej duchovnej činnosti. Bol to veselý človek, rád pomáhal a tešil sa z každej maličkosti. Svoju vieru a náboženské presvedčenie prejavoval aj v čase bývalého režimu, začo bol dva mesiace väznený. V príjemnom prostredí areálu bol aj pochovaný. Konajú sa tu cirkevné slávnosti i púte veriacich z blízkeho okolia.

Atraktívne miesta v Uliči – minigaléria drevených kostolíkov, oddychovo-náučný areál Dvere do Polonín, drevené sochy v parku

V obci Ulič sa nachádza viacero lákavých miest. Jedinečná je minigaléria drevených kostolíkov, ktorú tvoria makety 9 chrámov z uličskej i ublianskej doliny. Historický park je dotvorený drevenými sochami pripomínajúcimi historické udalosti, významné osobnosti, zaujímavé miesta v Poloninách, tiež typickými architektonickými prvkami i Rusínsko-slovenským slovníkom pod holým nebom. Obľúbený je oddychovo-náučný areál Dvere do Polonín i vždy upravený miestny rybník.

Domček deduška Večerníčka v Novej Sedlici

Drevený roľnícky dom so slamenou strechou zo začiatku 20. storočia. Národná kultúrna pamiatka, jedna z posledných stavieb svojho druhu umiestnených in situ (mimo skanzen) na Slovensku a v Prešovskom kraji posledný pamiatkovo chránený objekt so slamenou strechou. Príjemný areál v centre dediny zatraktívňuje maketa dreveného chrámu, ktorý sa v súčasnosti nachádza v humenskom skanzene.

Betlehemské zvyky v obci Topoľa – zachovalé tradície miestneho obyvateľstva

Zachovalé ľudové tradície, ktoré sa dedia z generácie na generáciu už viac ako 200 rokov. Vianočné pásmo v rusínskom nárečí, s ktorým betlehemci – koledníci všetkých vekových kategórií prezlečení za pastierov, gubov i čerta – chodievajú s malým kostolíkom z domu do domu a zvestujú narodenie Božieho syna, sa stalo neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.

Pád meteoritu a trojrozmerný model meteoroidu v Zboji, ktorý ho pripomína

V roku 1866 sa stala nezvyčajná udalosť –  medzi obcami Zboj a Kňahyňa (miesto nazvané Čierne mláky, dnes na Ukrajine) spadol meteorit – v tom čase najväčší kamenný meteorit na svete. Na rozlohu približne 28 km sa rozletelo 1200 úlomkov s celkovou hmotnosťou 500 kg. Najväčší úlomok vážil takmer 300 kg, je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Krypta z I. sv. vojny v Osadnom s ostatkami vojakov padlých v prvej svetovej vojne

V unikátnej krypte, v hrobe s hĺbkou 7 až 11 metrov, sú uložené ostatky 1025 vojakov padlých počas prvej svetovej vojne v rokoch 1914-15 v okolí Osadného. Nachádza sa v pravoslávnom chráme Vznesenia Hospodinovho pod oltárnou časťou. Krypta je jediná svojho druhu na Slovensku.

Arpádova línia v Uliči – zachovalé pozostatky obrannej línie z druhej svetovej vojny

Arpádova línia bola budovaná v rokoch 1939-1944 a dodnes pripomína boje II. svetovej vojny v území. Tiahla sa z Rumunska, cez Ukrajinu, v dĺžke 600 km. Jej zachovalú časť s betónovými protitankovými zátarasami, zachovalými strelnicami, vojnovými zákopmi i pozostatkami bunkrov v pohorí Nastaz v dedine Ulič sprístupňuje turistický chodník.

Porta Rusica (Via Rusica) – stará obchodná cesta vedúca cez Ruské sedlo

Porta Rusica bola najvýznamnejšou obchodnou cestou sninského regiónu, ktorá spájala niekdajšie Uhorsko s Malopoľskom.  Stavaná bola v rokoch 1861-65. Viedla z Michaloviec cez Ruské sedlo do poľského Baligródu. Dodnes sa zachovala na približne 4 kilometrovom úseku s niekoľkými pôvodnými kilometrovníkmi a priepustmi. V roku 2001 bola zapísaná do Zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska (technická pamiatka). Nachádza sa vo vysídlenej časti národného parku. Sprístupňuje ju turistický a cyklistický chodník.

Text: Iveta Buraľová, Miloslav Biľo
Foto: archív S-NP Poloniny