Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava – Solinka

Trasa náučného chodníka

Zastavenia

1. Zastavenie: Obec Osadné

Prvý informačný panel sa nachádza v centre obce Osadné, v blízkosti obecného úradu. Poskytuje údaje o Osadnom – rusínskej dedine v doline horného toku Udavy pod hlavným karpatským hrebeňom, o jej prvých písomných zmienkach, o zaujímavostiach a jedinečných pamiatkach – gréckokatolíckom kostole z roku 1792, pravoslávnom kostole z roku 1933 i jedinečnej krypte, kde sú uložené ostatky 1600 vojakov z I. svetovej vojny.

2. Zastavenie: Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava – Solinka

Informačný panel sa nachádza pri vstupnej bráne chodníka, na mieste zvanom Uhliská. Poskytuje základné údaje o trase, dĺžke a jednotlivých zastaveniach chodníka.

3. Zastavenie: Lesy a prírodné pomery v PR Udava

Tretia informačná tabuľa približuje drevinové zloženie lesných porastov, v ktorom najväčšie percento zaberá buk lesný (Fagus silvatica) – 70 % a jedľa biela (Abies alba) – 20 %. Jej súčasťou je prehľad lesných vegetačných stupňov charakteristických pre PR Udava. Väčšinu územia zaberá 5. vegetačný stupeň – jedľovo-bukový s prevahou jedľových bučín (Fageto – Abietum) a bukových javorín (Fageto – Aceretum) a čiastočne 4. bukový lesný vegetačný stupeň s prevahou bučín (Fagetum pauper) a lipových bučín (Fagetum tiliosum).

4. Zastavenie: Rozšírenie rezervácie Udava

Výnimočná hodnota lesných spoločenstiev v pramennej časti Udavy sa stala predmetom záujmu lesníkov v 80. rokoch 20. storočia. Ich návrh na vyhlásenie Štátnej prírodnej rezervácie Udava na výmere 52,09 ha bol prijatý v roku 1982. V roku 2005 bola jej výmera rozšírená na 391,98 ha. Je považovaná za jednu z najcennejších častí NP Poloniny – MBR Východné Karpaty. V roku 2007 sa jej územie stalo súčasťou Svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy.

5. Zastavenie: Obyvatelia Udavy

Informačný panel poskytuje údaje o výskyte a počte živočíšnych druhov, ktoré patria k typickým obyvateľom tohoto územia. Žije tu 26 druhov cicavcov (napríklad medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, vydra riečna, pĺšik lieskový, myšovka vrchovská či vzácne a chránené druhy netopierov) a 75 druhov vtákov (orol skalný, orol krikľavý, sova dlhochvostá, bocian čierny, hadiar krátkoprstý, jastrab veľký, ďubník trojprstý, ďateľ bielochrbtý, tesár čierny, holub plúžik, sluka hôrna či jariabok hôrny). Z obojživelníkov sa tu vyskytujú mlok karpatský,mlok bodkovaný, salamandra škvrnitá, skokan hnedý či kunka žltobruchá. Plazy zastupujú vretenica severná, užovka obojková i hladká, jašterica obyčajná i živorodá.

6. Zastavenie: V kráľovstve jedlí

V tejto časti sa návštevníkom núka možnosť navštíviť nevšedné miesto – kráľovstvo jedle. Jedno z najstarších kráľovstiev v šírom okolí, ktoré vládne od doby ľadovej až po dnešné časy. Jeho hranice siahajú až k susednému Poľsku. Vládne tu múdra, vráskami zdobená jedľa biela. Úžasné scenérie odkrýva malý okruh chodníka.

7. Zastavenie: Riečne pirátstvo

O tom, že aj rieky dokážu medzi sebou súperiť, hovorí siedme zastavenie chodníka. Mapky poukazujú na výsledky súboja slovenskej Udavy a poľskej Solinky. Víťaz zápasu je už vopred známy – vody Udavy spadajúce prudko na juh sa spätnou eróziou dostávajú postupne pod štátnu hranicu a je len otázkou času, kedy sa spoja s vodami Solinky a odvedú ich na naše územie (samozrejme, ak nezasiahne človek). Tento jav sa odborne nazýva riečnym pirátstvom.

8. Zastavenie: Zmeny štátnej hranice

Štátna hranica je v týchto miestach bohatá na zmeny. V poradí ôsma informačná tabuľa o tom hovorí. Po roku 1918 (po vzniku Československa a Poľska) viedla v týchto miestach štátna hranica európskym rozvodím – karpatským hrebeňom cez kótu 747. Z toho dôvodu trať lesnej úzkorozchodnej železnice Lupków – Cisna prechádzala v dĺžke 1137 m územím Československa. K zmene hranice došlo k 30.11.1938. Bol to výsledok diktátu v podobe Mníchovskej zmluvy, keď prišlo na úkor Československa k viacerým územným zmenám aj v prospech Poľska. V tomto prípade išlo o odovzdanie ľudoprázdneho územia s výmerou 0,8 km2 s cieľom, aby trať prechádzala poľským územím bez prerušenia. Po vojne sa hranica vrátila do predvojnového stavu, no po ďalších jednaniach v 60. rokoch bola posunutá tak, aby tesne kopírovala priebeh železnice. Začiatkom 70. rokov dochádza v rámci všeobecných pohraničných úprav k obnoveniu priebehu štátnej hranice do stavu z konca roku 1938, čo trvá dodnes.

9. Zastavenie: Lesné železnice

Témou ďalšieho zastavenia sú lesné železnice. Koncom 19. storočia dochádza v lesnej doprave k revolučnej zmene – vodný transport dreva (v našom území furmanský spôsob) – nahrádzajú lesné železnice. Tá, ktorá sa nachádza neďaleko, na poľskej strane, a zachovala sa dodnes je známa pod menom Bieščadská úzkokoľajka. Jej výstavba sa začala z podnetu starostu Przemyslu baróna Lindenwalda v roku 1890. Pôvodný rozchod trate bol 760 mm, počas II. Svetovej vojny bol prebudovaný na 750 mm. V súčasnosti je trať vyhľadávanou sezónnou turistickou atrakciou.

10. Zastavenie: Medzinárodný lesnícky náučný chodník Udava – Solinka

Panel so základnými informáciami o náučnom chodníku sa nachádza aj na slovensko-poľskej hranici. V tejto časti trasa chodníka pokračuje do Poľska.